Choď na obsah Choď na menu

Monika Šagátová musí celé leto mlčať: Všetci sa ma pýtajú, ako budú Divoké kone pokračovať

28. 7. 2015

Už druhé prázdniny sú pre mladú herečku Moniku Šagátovú (23) pracovné. Seriál Divoké kone ju pripravil o letné radovánky. No jej to vôbec neprekáža.

 

 

Vonku bolo žeravých tridsaťpäť stupňov, no keď som vošla do ateliéru, kde sa vyrábajú niektoré obrazy seriálu Divoké kone, oblažil ma príjemný chládok. Práve sa začala pauza na obed a s Monikou Šagátovou sme si sadli do šatne.

 

Tu sa robí príjemne, ale mnoho obrazov sa točí vonku, na pražiacom slnku. „Práve včera sme sa so štábom rozprávali, čo je horšie. Točiť exteriéry v treskúcej zime, keď máte na sebe oblečených milión vrstiev, alebo sa pariť v horúčave. Nedohodli sme sa na výsledku,“ konštatuje s úsmevom. V oboch prípadoch je to náročné. „Keď netočíme, schovávame sa pod slnečníkmi, aby sme nedostali úpal. Denne vypijeme niekoľko litrov vody, no i tak je to namáhavé. V takomto teple sa rýchlejšie unavíme. Všetci, herci i štáb. To sa však nesťažujem, veď je to naša práca.“

 

Viem, že je to drina

Monika hovorí, že od samého začiatku vedela, do čoho ide. Ráta s tým, že ju ešte čakajú roky práce na sebe. „Som s tým vysporiadaná a robím to rada. Občas síce vzdychám, že chcem aspoň dva týždne pokoj a nech mi všetci dajú pokoj, ale už na druhý deň neobsedím. Takže, vôbec mi neprekáža, že je aj toto leto pracovné.“

Dámska jazda

Z detstva si spomína na letá, ktoré strávila, ako inak, pri koňoch. Do prázdninových spomienok patria aj rodinné dovolenky v Grécku. „Chodievali sme tam spolu stále tá istá partia a vždy sme sa veľmi tešili. V Grécku som si našla aj prvého frajera,“ smeje sa a dodáva, že celá veľká láska trvala dva týždne a fungovala iba cez esemesky. Prečo? Monika mala jedenásť rokov! „Bolo to vtipné a rada na to spomínam. Vtedy tam bola s nami aj moja sesternica, s ktorou teraz idem po rokoch do Chorvátska na dámsku jazdu.“

 

Monika nemá rada kone len akože, na televíznej obrazovke. Odmalička chodievala doma v Jelenci ku kamarátke, ktorá ich mala. „Teraz má dvoch, tak­že keď prídem domov, chodievame spolu jazdiť, vybehneme si spolu a pospomíname na staré časy.“

Hlavne bezpečne!

V súvislosti s koňmi je na čo spomínať, veď na konskom chrbte sedela prvý raz ako osemročná. Pýtam sa, či aj táto jej láska a, nepochybne, i zručnosti zohrali rolu v tom, že dostala úlohu Hany. Prikyvuje, že istotne. Napriek tomu, že všetko zvláda aj sama, má dablérku. „S dablérkou, ktorá sa tiež volá Monika, vychádzam skvelo, sme vynikajúce kamarátky od prvého stretnutia. Vždy jej rada odovzdám prácu, ktorú má v seriáli robiť ona. Dôverujem nielen jej, ale i obom režisérom. Vedia, čo robia a prečo to robia. Chcú, aby výsledok bol čo najlepší a aby som si pri nebezpečnejších scénach neublížila. Nikdy som nebola tvrdohlavá a nejedovala sa, prečo ma musí niekto iný zastúpiť. Je to takto lepšie,“ myslí si.

 

 

Ako ju víta Jelenec

Monika žije od pätnástich rokov v Bratislave a domov za rodičmi chodieva, keď jej to povinnosti dovolia. „A zakaždým je to rovnaké. Mama sa ma stále pýta, čo je nové, či nie som unavená, čo mi má uvariť, ako bude pokračovať seriál... A ja jej zakaždým hovorím, že dej nesmiem dopredu prezrádzať. Ale pýtajú sa ma na to všetci.“ Nielen doma, občas ju oslovia tety v obchode, prihovoria sa jej, pochvália. „Je to príjemné, zatiaľ som negatívnu reakciu nezažila,“ teší sa.

Zatiaľ bez iskry

Hovorí o sebe, že je skôr dedinský človek ako mestský, pretože má rada prírodu. Ak sa raz usadí, rada by žila niekde na vidieku v blízkosti Bratislavy. Ale zatiaľ to nerieši, to je vraj otázka vzdialenej budúcnosti. Odkedy je odkázaná sama na seba, naučila sa postarať sa o všetko. Býva v prenajatom byte s kamarátkou, má plno kamarátov, s ktorými trávi voľný čas. A čo priateľ? „Momentálne žiadneho nemám. Nie preto, že by som sa bránila vzťahu, nechávam tomu prirodzený vývoj. Keď to príde, bude to. Zatiaľ mám čo robiť. Sama sa nenudím.“ Muži sa síce okolo nej točia, ale ona to vraj nijako zvlášť nevníma. Zatiaľ nepreskočila ani v jednom prípade iskra, a to je pre ňu dôležité. Je to prvý impulz, aby si dotyčného začala všímať pozornejšie. Lenže taký sa zatiaľ neobjavil.

 

Divadlu sa nebránim

Okrem televíznej práce má za sebou už i účinkovanie na divadelných doskách. „Milujem divadlo a rada by som sa mu v budúcnosti venovala,“ hovorí mladá herečka. „Divadlo je super, moja srdcovka,“ roznežní sa, neprezradí však, do ktorého divadla ju to ťahá najviac. „Nechám to plynúť a uvidíme,“ tvári sa tajomne. Keď príde správny čas, niekde určite zakotví.

 

 

Autor: Život, Monika Macháčková

Zdroj: zivot.cas.sk